World trade organisation - the need for reform?

Abstrakt: Cieľom predkladaného článku je objasnenie vzniku a fungovania SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE. Tento článok je štrukturálne rozdelený do dvoch kapitol, ktoré sú následne členené do podkapitol. Prvá kapitola je venovaná charakteristike a princípom WTO a nasledujúca kapitola obsahuje priblíženie systému riešenia sporov.
Kľúčové slová: GATT, WTO, štruktúra, piliere

Abstract: The aim of this article is ti clarify the foundation and the working mechanism of WTO. Article is structurally divided into two chapters, which are subsequently divided into subchapters. The first one describes charakteristcs and principles of WTO and following chapter contains a review of the dispute resolution system.
Key words: GATT, WTO, structure, main pilliers

Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Úvodom možno konštatovať skutočnosť, v zmysle ktorej pre druhú polovicu dvadsiateho storočia je charakteristický nárast globalizácie. Po skončení vojny boli zo strany verejnosti vnímané okrem iného jej príčiny, ktoré spočívali v nedostatočných medzinárodných vzťahoch a slabej spolupráci. Uvedené predstavovalo podnet pre vznik niekoľkých nadnárodných organizácií, medzi ktoré zaraďujeme i GATT, čo je predchodca Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj ako „WTO“). Pre lepšiu ilustráciu uvádzam, že história WTO sa datuje do roku 1995. Zvýrazňujem, že niet pochýb o tom, že WTO predstavuje najdôležitejší a najväčší inštitucionalizovaný fundament pre vyjednávanie o regulačných mechanizmoch medzinárodného obchodu, na kontrolu dodržiavania prerokovaných pravidiel a taktiež pre riešenie sporov pri podozrení z nedodržiavania týchto pravidiel. Vďaka založeniu WTO sa vytvoril priestor pre vzájomné rokovania medzi jej členmi týkajúce sa problematiky jednotlivých obchodných dohôd ako aj záverov prijatých na ministerských konferenciách.

V intenciách WTO je žiaduce zdôrazniť, že ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami. WTO poskytuje odporúčania a vyvíja snahu o bezproblémový priebeh medzinárodného obchodu. Nemožno opomenúť otázku sporov, ktorá v súčasnosti disponuje nesmiernou dôležitosťou a významom. Uvedené spory sa riešia prostredníctvom WTO a niektoré z nich som dala do pozornosti i v predkladanej seminárnej práci. V týchto súvislostiach je vhodné pre doplnenie podotknúť, že členské krajiny sa stali zmluvnými stranami dobrovoľne a zaviazali sa k spolupráci smerujúcej k eliminácii bariér v medzinárodnom obchode.

Čo sa týka postoju verejnosti k WTO je žiaduce uviesť, že názory sa značne diferencujú a rozchádzajú. Na jednej strane sú zástancovia globalizácie, ktorí WTO pripisujú zásluhy na rozvoji ekonomiky, rastu produkcie či životnej úrovne. No na druhej strane sú odporcovia, podľa ktorých WTO je príčinou dnešnej nevyrovnanosti rozvojových a rozvinutých krajín.

1. Základná charakteristika, princípy a ciele

Tab. 1 Prehľad základných informácií WTO.

Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization) v súčasnosti predstavuje jeden z najvýznamnejších subjektov v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Je žiaduce vyzdvihnúť, že Svetová obchodná organizácia (ďalej aj ako „WTO“) kreuje spoločne s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou ako aj regionálnymi organizáciami ekonomickej povahy, inštitucionálny rámec pre právnu úpravu medzinárodného obchodu a medzinárodných hospodárskych vzťahov. Taktiež v týchto intenciách možno spomenúť jej úzku spoluprácu s OSN, napriek jej pôsobnosti ako samostatnej odbornej organizácie mimo OSN. Sídlom tejto medzinárodnej organizácie je Ženeva a rok jej zriadenia sa datuje rokom 1994. V týchto intenciách nemožno opomenúť zakladajúci dokument, ktorým je Dohoda o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (Agreement Establishing the World Trade Organization). Pre doplnenie je vhodné spomenúť, Že Česká republika sa zaraďuje medzi jej zakladajúcich členov.

1.1 Základné úlohy, ciele a princípy

So zreteľom na Preambulu Dohody o zriadení WTO možno skonštatovať, že medzi jej ciele bezpochyby okrem iného patrí zvyšovanie životnej úrovne, zvyšovanie výroby a obchodu s tovarom a službami, ale i dosiahnutie plnej zamestnanosti či optimálne využívanie prírodných zdrojov v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Za účelom uvedomenia si uvedených zámerov sa členovia WTO zhodli na zakotvení súladu svojich zákonov, nariadení ako aj administratívnych postupov so svojimi záväzkami. Uvedený druh ustanovení je v praxi celkom známy. Principiálna je pritom nemožnosť uplatnenia výhrad, vynímajúc prípady, keď to umožňuje predmetná dohoda. Avšak obsahom Dohody o WTO nie sú len zásadné ustanovenia, ale taktiež i špecifické požiadavky ako čestnosť, objektivita, spravodlivosť či transparentnosť, ktoré možno nájsť v každej dohode pre presadzovanie zmluvných záväzkov. Totiž, čo je v niektorej krajine či u niektorého člena považované za správne či primerané, môže byť v odlišnej kultúre chápané ako neprimerané alebo nečestné. Uvedené sa zaiste viaže a má súvis s ekonomickým, kultúrnym, historickým zázemím, ako aj právnym prostredím. Možno skonštatovať, že spolu s osobitnými a presnejšími požiadavkami, ktoré sú obsahom zmlúv, sa aj takéto nejasné ustanovenia zavádzajú do života. Ako príklad možno uviesť, že v rámci antidumpingových a vyrovnávacích opatreniach je povinnosťou každej krajiny, ktorá sa usiluje prijať opatrenia proti dovozu členských štátov, dodržiavať postup a absolvovať osobitnú kontrolu, tak ako je uvádzané v Dohode o antidumpingových opatreniach a Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Ako porušenie zmluvných záväzkov by bol klasifikovaný prípad, keď by príslušná vláda nedodržiavala takéto postupy, neuskutočnila by predpísanú kontrolu a neposkytla by adekvátne odôvodnenie. Iný pomerne bežný prípad predstavuje doložka národného režimu. Možno skonštatovať, že ide skôr o požiadavku formálneho charakteru, v zmysle ktorej je povinnosťou určitého štátu neaplikovať rozdielne zaobchádzanie medzi občanmi jej štátu na jednej strane, a subjektmi, ktoré nie sú jej občanmi na strane druhej.

„Základné úlohy WTO sú definované nasledovne:

• administratívne a inštitucionálne zabezpečovať vykonávanie multilaterálnych WTO dohôd,
• vytvárať fórum pre obchodné rokovania;
• riešiť obchodné spory;
• monitorovať národné obchodné politiky členských štátov;
• poskytovať technickú pomoc a podporu rozvojovým krajinám;
• pri plnení svojich cieľov spolupracovať s ostatnými medzinárodnými organizáciami.“

Čo sa týka princípov činnosti WTO zdôrazňujem, že i napriek skutočnosti, že systém dohôd predstavuje široký okruh jednaní, existujú určité fundamentálne princípy prepájajúce celý systém. Uvedené princípy sú viazané samotným cieľom, ku ktorému celý systém smeruje a ktorým je liberalizácia medzinárodného obchodu. Je žiaduce uviesť, že princípy a základné zásady, z ktorých vychádza činnosť WTO, boli zahrnuté už aj v General Agreement on Tarrifs and Trade (ďalej aj ako „GATT“), avšak hoci GATT môžeme označiť za predchodcu WTO, nie je správne oba pojmy stotožňovať, a predovšetkým o zreteľom na skutočnosť, že GATT predstavovala dočasnú medzinárodnú zmluvu, ktorá nikdy nebola ratifikovaná.

Medzi spomenuté princípy zaraďujeme nasledovné atribúty:

• voľnejšie obchodovanie, ktoré sa zabezpečí likvidáciou bariér za pomoci jednania;
• zakotvenie nediskriminácie v medzinárodnom obchode medzi obchodnými partnermi, k uvedenému napomôže systém najvyšších výhod a režim národnej parity;
• prognóza obchodného systému ako i bariér, ktoré sa môžu vyskytnúť;
• včlenenie viacerých prvkov súťaže do obchodného systému;
• priaznivejší vzťah obchodného systému k rozvojovým zemiam.

1.2 Štruktúra WTO

V intenciách štruktúry WTO je vhodné podotknúť, že zahŕňa horizontálnu i vertikálnu rovinu riadenia. Zdôrazňujem, že organizačnú štruktúru WTO tvoria:
a) Konferencia ministrov (Ministerial Conference);
b) Generálna rada (General Council);
c) Sekretariát (Secretariat) na čele s generálnym riaditeľom.
d) Konferencia ministrov (Ministerial Conference)
Zloženie konferencie ministrov je kreované zo zástupcov každého člena WTO. Frekvencia schôdzi je stanovená na raz za dva roky. Taktiež možno uviesť, že disponuje oprávnením k výkonu všetkých funkcií WTO. Je oprávnená k prijímaniu rozhodnutí v každej otázke týkajúcej sa multilaterálnych dohôd.
e) Generálna rada (General Council)
Generálna rada pozostáva zo zástupcov všetkých členských štátov. Nemožno opomenúť, že v medziobdobí, medzi zasadnutiami, vykonáva právomoci Konferencie ministrov. Rada sa schádza aj ako Orgán pre riešenie sporov a Orgán pre kontrolu obchodnej politiky. V rámci Generálnej rady pôsobia Rada pre obchod s tovarom, Rada pre obchod so službami a Rada pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva.
f) Sekretariát
Technické zabezpečovanie činnosti Organizácie, predovšetkým príprava zasadnutí Konferencie ministrov predstavuje hlavnú úlohu Sekretariátu. Avšak medzi jeho úlohy nepochybne radíme i monitorovanie a analýzu vývojových trendov vo svetovom obchode, ale aj zabezpečovanie komunikácie s médiami a odbornou i laickou verejnosťou.

2. Systém riešenia sporov

Do popredia je žiaduce uviesť, že WTO disponuje samostatným systémom riešenia sporov. Jedna z viacerých jej úloh spočíva práve v riešení sporov v medzinárodných obchodných vzťahoch. Zvýrazňujem, že právnym základom systému riešenia sporov je Príloha č. 2 Dohody o zriadení WTO, ktorou je Dohoda o pravidlách a postupoch pri riešení sporov (Understanding on Rules and Procedures Governing the Settlement of Disputes – DSU). Pôjde najmä o spory v rámci porušovania záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v základných dohovoroch WTO. Povinnosťou členských štátov je zvoliť multilaterálne prostriedky riešenia sporov a nezvoliť si jednostranné riešenie. Pre doplnenie možno uviesť, že už v rámci GATT existoval systém riešenia sporov, avšak až po vzniku WTO sa uvedený systém stal omnoho účinnejší ako aj extenzívnejší, čo sa týka vecnej príslušnosti. Východiskom nového mechanizmu je výraznejšie rešpektovanie časového rozvrhu ako aj stanovenie zreteľnejších etáp konania. Avšak zdôrazňujem, že vynášanie rozsudkov nepredstavuje prioritu, omnoho principiálnejším je urovnanie sporu.

Orgán pre riešenie sporov predstavuje hlavný orgán, ktorý disponuje právomocou riešiť spory. Fakticky možno skonštatovať, že ide o generálnu radu. Zriaďuje panely odborníkov na posudzovanie otázok, ktoré sú relevantné k sporu, taktiež vykonáva dohľad nad výkonom rozhodnutia a v prípade eventuality, že ho štát nevykoná môže rozhodnúť o opatreniach represívneho charakteru.

Obligatórne štádium pred začatím konania predstavujú konzultácie, ktoré môžu trvať do 60 dní. Princíp sa kladie pritom na pokuse konzultovať daný problém a vyriešiť ho medzi štátmi, ktorých sa týka. Pokiaľ by sa uvedená snaha nestretla s úspechom, je tu možnosť obrátiť sa na Generálneho riaditeľa s požiadavkou na mediáciu. Avšak v prípade eventuality, že výsledok konzultácii nebude úspešný, žalujúca strana disponuje oprávnením požiadať o vytvorenie panelov. Tieto panely sú kreované z troch či piatich expertov z odlišných krajín, ktoré vykonajú dokazovanie a rozhodnú na koho strane je právo. Pre lepšiu ilustráciu dopĺňam, že skupinu odborníkov možno prirovnať k tribunálu. Obligatórnou povinnosťou panelu je rozhodnúť do šiestich mesiacov a tzv. panel report, ktorý predstavuje jeho nález môže byť zamietnutý výlučne jednomyseľne Orgánom pre riešenie sporov, čo sa v praxi nestáva často. Avšak existuje možnosť proti nálezu podať odvolanie. Ako už vyššie bolo spomenuté, na samotný výkon rozhodnutia či nálezu dozerá Orgán pre riešenie sporov, ktorý v prípade eventuality neplnenia rozhodnutia zo strany štátu, disponuje oprávnením rozhodnúť o represívnych opatreniach voči predmetnému štátu. V týchto intenciách poukazujem na skutočnosť, že akékoľvek postupy sú časovo ohraničené lehotami, v ktorým je nutné konať, čo priaznivo pôsobí na dĺžku sporu. Ak sa jedná o záležitosti, ktoré sú jasne a zreteľne vymedzené spornými stranami, tak v úvahu prichádza i alternatívny prostriedok riešenia sporov, ktorým je tzv, rýchle rozhodcovské konanie.

Zvýrazňujem, že i napriek tomu, že obchodné spory rozhodované v rovine WTO sú veľmi komplikované, tak mnohé z nich sa podarilo vyriešiť. Je žiaduce upozorniť na potrebu uvedomenia si, že ide o spory medzi suverénnymi štátmi a v týchto intenciách sa systém na základe Dohody o pravidlách a postupoch pri riešení sporov javí ako nesmierne efektívny.

2.1 Judikatúra a spory riešené v intenciách WTO

V rovine systému WTO sa rozhodnutia a a nálezy panelov expertov rešpektujú aj pri ďalších podobných prípadoch. Odchýlenie sa od predošlého rozhodnutia podlieha v praxi adekvátnemu odôvodneniu. Na spomínané rozhodnutia veľmi často odkážu i rozhodcovské tribunály, ktoré konajú vo veciach súkromných obchodných transakcií. Pre lepšiu ilustráciu pokladám za vhodné načrtnúť niektoré spory, ktoré boli v rámci WTO riešené.

2.1.1 US Gasoline Case
V intenciách judikatúry možno uviesť do popredia prípad US Gasoline Case. (Venezuela v. USA, 1995). Na tomto mieste zdôrazňujem, že išlo vôbec o prvé riešenie obchodného sporu v rámci WTO. V roku 1995 sa Venezuela obrátila na Orgán pre riešenie sporov so sťažnosťou na USA, kde uvádzala porušenie základnej zásady WTO, ktorou je zásada národného zaobchádzania (national treatment) zo strany USA. Išlo o to, že národný zákon o ochrane ovzdušia v USA zakotvoval veľmi vysoké štandardy tzv. „čistoty benzínu“, ktoré benzín z Venezuely nespĺňal. Možno dodať, že uvedený zákon tieto štandardy uvádzal prísnejšie voči benzínu, ktorý sa dovážal, než voči benzínu vyrobenému v USA. 29. januára 1996 bol panelom vydaný nález, v ktorom sa konštatovalo porušenie princípu national treatment zo strany USA, so zreteľom na skutočnosť, že USA aplikovali tvrdšie normy na dovážaný tovar, než na obdobný resp. rovnaký tovar, ktorý sa vyrábal v domácom štáte. V uvedenom náleze bolo taktiež uvedené, že nejde o výnimku v zmysle čl. 20 GATT. Uvedený článok totiž obsahuje výnimky pri aplikácii ustanovení Dohody o pravidlách a postupoch pri riešení sporov. Napriek tomu, že zo strany USA bolo podané odvolanie, odvolací orgán potvrdil predmetný nález. USA boli povinné prisˇubiť, že enviromentálny zákon v lehote 15 mesiacov podrobia zmene.
Pre doplnenie je vhodné uviesť, že obdobným prípadom bol i prípad Shrimp/Turtle Case z roku 1998.

2.1.2 Antigua a Barbuda proti USA – opatrenia týkajúce sa hazardných a stávkových hier
Po prvýkrát boli špecifické záväzky člena WTO posudzované v prípade Antigua a Barbuda (ďalej aj ako „Antigua“) proti USA ako sťažovateľovi. Zo strany Antigui bolo namietané, že USA konali v nesúlade s listinou špecifických záväzkov ako i v rozpore so Všeobecnou dohodou o obchode so službami. Zo strany USA bolo totiž zakázané cezhraničné poskytovanie služieb, ktoré sa týkalo hazardných a stávkových hier a došlo tak k obmedzeniu medzinárodných prevodov peňazí a platieb v intenciách hazardných a stávkových hier. V uvedenom prípade bola bezpochýb umožnená aplikácia GATS (Všeobecná dohoda o obchode so službami – General Agreement on Trade in Services) so zreteľom na skutočnosť, že v prípade služieb týkajúcich sa hazardných a stávkových hier, jednoznačne ide o určitú „službu“. Jeden z problémov, ktoré rozhodcovský panel musel riešiť, bola právna povaha špecifických záväzkov, ktoré sú obsahom listiny špecifických záväzkov. Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho orgánu v prípade ES – počítačové zariadenia. Odvolací orgán pripustil analógiu, pri výklade špecifických záväzkov členov obsiahnutých v listine špecifických záväzkov GATT a špecifických záväzkov v listine GATS.

Uvedený prípad US – opatrenia týkajúce sa hazardných a stávkových hier predstavuje nesmierny prínos pre judikatúru, ktorá sa týka obchodu so službami. V intenciách tohto prípadu nemožno opomenúť a súčasne vyzdvihnúť, že ide o prvý prípad, ktorý sa zaoberal prístupom na trh a objasnil množstvo diferentných problémov, medzi ktoré zaraďujeme napríklad výklad listiny špecifických záväzkov či zakotvenie významu ustanovení týkajúcich sa národného režimu. Pre doplnenie uvádzam, že tak panel ako i odvolací orgán rozhodli v neprospech USA, čo sa môže zdať zo strany USA pomerne nespravodlivé. Avšak tento prípad je základom a východiskom pre výklad listín špecifických záväzkov členov, čo jednoznačne v budúcnosti posilní právnu istotu v multilaterálnom obchode so službami. Veľmi rozsiahly vplyv prípadu USA – opatrenia týkajúce sa hazardných a stávkových hier sa prejavuje aj v iných prípadoch zahŕňajúc i prípad Číny, ktorý je podrobený stručnej analýze nižšie.

2.1.3 Čína – distribučné služby
Spor, ktorý disponuje nepochybne nesmiernou dôležitosťou, v ktorom figuruje Čína je Čína – distribučné služby, kde ide o spor s USA. Uvedený spor významne ovplyvnil čínsky trh, zahraničné investície, ako aj s tým súvisiace právne predpisy. Zo strany USA voči Číne bolo namietané porušenie záväzkov, ktoré sa predovšetkým týkali distribučných služieb v oblasti kníh, novín, periodík, audiovizuálnej techniky pre domácnosť, zvukových záznamov a filmov pre divadelné predstavenia. Výstižne a stručne povedané, predmetné námietky súviseli s prístupom na trh a národného zaobchádzania, ako aj veľkého množstva právnych predpisov Číny či výkladových dokumentov. Za žiaduce pokladám poukázať na skutočnosť, Že Čína je tak z politických ako aj ideologických príčin veľmi opatrná v rámci informácií, ktoré pochádzajú z cudzích zdrojov do čínskej spoločnosti. Možno uviesť, že vstup do WTO znamenal pre Čínu záväzok v podobe povinnosti umožniť zahraničným dodávateľom služieb zapojenie sa do veľkoobchodnej a sprostredkovateľskej činnosti pomocou spoločného obchodovania s čínskymi spoločnosťami. Uvedené sa nevzťahovalo na knihy, časopisy, noviny, farmaceutické výrobky, pesticídy či hnojivá. Táto ohraničenosť, ktorá sa týkala uvedených výnimiek mala byt eliminovaná v lehote troch rokov od vstupu Číny do WTO.

So zámerom plnenia si záväzkov, bol Čínou prijatý všeobecne záväzný právny predpis, ktorý dostal pomenovanie Opatrenie o zahraničných investíciách v komerčnej oblasti. Predmetný právny predpis umožnil spoločnostiam so zahraničnou majetkovou účasťou umožnil podnikať vo forme maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovateľskej činnosti či franšízy. Predošlá podmienka, podľa ktorej spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou smie podnikať len spoločne s čínskou spoločnosťou bola eliminovaná ako aj geografické obmedzenia. Uvedený predpis však prebral z listiny špecifických záväzkov určité ohraničenia či obmedzenia, ktoré súviseli s prístupom na trh vo sfére distribúcie istých typov výrobkov, pričom v platnosti zostali niektoré obmedzenia súvisiace s vlastníctvom zahraničných štátnych príslušníkov. V tomto prípade USA poukazovali a namietali rozpor právnej úpravy s GATS. A to konkrétne čl. 4 predplatného na dovezené publikácie, čl. 42 nariadenia o publikáciách a čl. 2 pravidiel týkajúcich sa distribúcie publikácií, spoločne s čl. 16 pravidiel na trhu s publikáciami. V týchto intenciách možno zvýrazniť, že zo strany USA bolo namietané, že uvedená právna úprava spoločne so Zoznamom odvetví, v ktorých sa nepripúšťajú zahraničné investície a súborom stanovísk, predstavovala pre spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou zákaz stať sa hlavným distribútorom kníh, časopisov a periodík. So zreteľom na uvedené bol predmetná právna úprava diskriminačná a v dostala sa do nesúladu s podmienkou národného režimu, ku ktorej sa Čína zaviazala. Panel vyslovil záver, v zmysle ktorého uvedené právne predpisy dostávajú obdobných zahraničných dodávateľov služieb do nevýhodnejšej situácie a teda išlo o nerovnaké zaobchádzanie, ktoré vychádzalo z pôvodu dodávateľa služby. Vzhľadom na uvedené teda je možné skonštatovať rozpor s podmienkou národného režimu.

Záver

Čo sa týka aktuálnych problémov a perspektív možno uviesť, že je nutné akceptovať i negatívne hlasy na WTO. Kritizujúce strany často WTO označujú za nedemokratickú, nezodpovednú a netransparentnú organizáciu. Uvedené odôvodňujú principiálne skutočnosťou, v zmysle ktorej WTO presadzuje voľný obchod za každú cenu, čím nepochybne prispieva k nezamestnanosti a uprednostňuje obchodné záujmy pred hospodárskym rozvojom a životným prostredím, nakoľko rast výroby a väčšia voľnosť v obchode je príčinou nadmernej spotreby prírodných zdrojov. Avšak žiaduce je uviesť do popredia fakt, v duchu ktorého WTO vďaka svojej činnosti prispieva k znižovaniu cien tovarov na celom svete. Avšak bez väčších pochybností je žiaduce zhodne uviesť, že význam WTO v súčasnosti stále stúpa. Predstavuje jednak prínos v intenciách usmerňovania obchodu, ale prispieva taktiež i k riešeniu sporov prostredníctvom svojho vlastného mechanizmu na urovnávanie sporov. Práve uvedený systém umožňuje každému členovi obrátiť sa na nezávislú porotu, aby zhodnotila nedodržiavanie záväzkov, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv.
So zreteľom na rýchlo meniacu sa globálnu ekonomiku je v zmysle môjho názoru viac než žiaduce upriamiť pozornosť na možnú reformu WTO. Jednoducho povedané: „svet sa zmenil, WTO nie“. Možno skonštatovať, že by veľmi vhodné bolo začať čo najskôr s modernizáciou tohto systému, aby WTO mohla reflektovať a promptne reagovať na výzvy svetovej ekonomiky v súčasnom svete. Európska únia by sa mala v tomto procese zhostiť vedúcej úlohy. V zmysle odporúčania možno uviesť, nutnosť modernizácie súboru pravidiel medzinárodného obchodu tak, aby zohľadňoval súčasnú ekonomiku. Pre doplnenie možno uviesť, že v súčasnosti Európska komisia už začala pracovať na modernizácii WTO, nakoľko je nevyhnutné jej prispôsobenie sa meniacemu svetu.

Autor: Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.

Zoznam použitých skratiek
WTO Svetová obchodná organizácia
GATT Všeobecná dohoda o clách a obchode

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje:

VALUCH, J.,RIŠOVÁ, M.,SEMAN,R. Právo medzinárodných organizácií. Praha: C.H. Beck, 201, ISBN 978-80-7400-368-4.

GUIGUO,W. Vplyv WTO na právny systém členských štátov WTO z pohľadu Číny. Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o., 2012, ISBN 978-80-89447-69-5.

KUČERA, Z. et. al. Právo medzinárodního obchodu. Plzeň: Aleš Čenek, 2008, ISBN 978-80-7380-108-3.

ROLLAND E. S. Development at the WTO. Oxford: Oxford University Press, 2012, ISBN 978-0-19-968227-0.

ROZEHNALOVÁ, N. Právo medzinárodního obchodu. Praha: Wolters Kluwers, ČR,a.s.,2010, ISBN 80-210-2612-X.

Internetové zdroje:

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.[online] [cit.2016-12-03]. Dostupný z WWW http://www.economy.gov.sk/riesenie-sporov-6647/128332s